V malej firme môže obchodná ponuka vzniknúť za jedno dopoludnie. Obchodník sa otočí na majiteľa, dohodnú cenu a pošle e-mail. Keď ponuky pripravuje päť ľudí, rovnaký postup už môže znamenať množstvo otázok, na ktoré musí odpovedať jediný človek.
AI by v takom prípade vedela pomôcť s písaním. Hotové ponuky by však naďalej čakali na schválenie. Skôr než by som riešil generovanie textu, pozrel by som sa na jednu ponuku, ktorá nedávno odišla zákazníkovi.
Kde sa práca zastavila?
Podľa správ a dokumentov si prejdite, ako ponuka vznikala. Kedy prišlo zadanie? Kedy bol návrh hotový? Na čo sa potom čakalo?
Odpoveď môže byť celkom obyčajná. Obchodník nevedel, akú zľavu môže ponúknuť. Majiteľ si potreboval overiť náklady, ale tie mal kolega v súkromnej tabuľke. Každý pracoval rýchlo, len medzi jednotlivými krokmi uplynuli tri dni.
Tu už vieme navrhnúť konkrétnu zmenu. Tabuľku možno sprístupniť ľuďom, ktorí ju potrebujú. Pre bežné ponuky sa dá dohodnúť rozsah zliav a výnimky nechať na schválenie majiteľovi.
Kde by potom pomohla AI?
Keď sú dostupné podklady a jasné pravidlá, má zmysel vyskúšať, ako AI pripraví návrh ponuky. Cenu aj naďalej skontroluje človek, ktorý za ňu zodpovedá. Pri neobvyklej požiadavke musí byť jasné, komu ju odovzdať.
Po zmene by som sledoval čas od zadania po odoslanie zákazníkovi. Ak sa písanie skrátilo z hodiny na desať minút, ale ponuka stále odchádza o tri dni, hlavný problém zostal.
Takýto pohľad na prácu je užitočný aj bez nového nástroja. Ukáže, ktoré rozhodnutia môže tím robiť sám a pri ktorých naozaj potrebuje pomoc majiteľa. To je v rastúcej firme dosť podstatný rozdiel.